Diskurzy organizácií obetí: porovnanie Nemecka, Česka a Slovenska

Obete druhej svetovje vojny požadovali a požadujú spoločenské uznanie bezprávia, ktoré na nich bolo spáchané, symbolické a / alebo materiálne "odškodnenie", objasnenie zločinov a odsúdenie páchateľov.

"Diskurzy organizácií obetí" je projekt Nemecko-českej a nemecko-slovenskej komisie historikov, realizovaný v spolupráci s Collegiom Carolinom. Predmetom výskumu sú obete druhej svetovej vojny resp. ich organizácie, ktoré sa rozličným spôsobom profilovali po roku 1945 a legitímnosť svojho konania odvodzovali zo skúseností, ktoré pri tom nazbierali.

Výskum organizácií obetí a ich diskurzov je relevantný a vedecky zmysluplný jednak preto, že sa tu stretávajú a politicky aktivujú individuálne spomienky. Na druhej strane organizácie obetí produkujú diskurz aj vo vzťahu k nadradenej štátnej rovine, a tento zasa môže – ale nemusí – predstavovať sémantický zdroj pre konanie štátu. Tu sa vynára otázka, do akej miery individuálne spomienky prenikajú do diskurzov organizácií obetí, resp. či štát siaha po ich emocionálnych a sémantických interpretáciách. Prínosom však bude aj opačný postup, ktorý skúma pokusy štátu formovať individuálne ako aj organizačne ukotvené spomienky. Je možné, že štát spoluorganizoval nielen konkrétne spomienky, ale že cielene prispieval k vytváraniu spomienkových a naratívnych vzorov?

Projekt tematizuje predovšetkým miesto, ktoré kolektívy obetí zaujímajú, resp. mali by zaujímať v historickej pamäti spoločností NDR, Československa a ich nástupníckych štátov ako aj Poľska. Kladie si otázku, do akej miery sa naratív obetí kryštalizoval, resp. presadil v znamení boja o spomienky a výklad dejín na národných úrovniach a na európskej rovine. Ako sa menilo vnímanie "aktívnych" a "pasívnych" obetí po roku 1945?