Vizuálna pamäť holokaustu v Poľsku (po roku 1945)

Predmetom výskumu je vizuálny rozmer spomínania na holokaust v médiách nacionalistickej reprezentácie a didaktiky dejepisu po roku 1945 (výstavy v múzeách a pamätníkoch, katalógy, učebnice dejepisu a tlač). Diachrónna analýza je zameraná na vnímanie a stvárňovanie poľsko-židovských vzťahov počas druhej svetovej vojny zo strany Poliakov. Poľsko bolo pred vojnou centrom európskeho židovstva; počas vojny sa stalo javiskom jeho vyhubenia nacistami. V Poľskej ľudovej republike sa na utrpenie poľského národa spomínalo ako na utrpenie „prvej obete nacizmu“. Po systémových zmenách v roku 1989 boli zverejnené výsledky novšieho historického výskumu a reflektoval sa naratív antifašizmu; prehodnotenie interpretácie poľských dejín v zmysle martýria, ktoré sprevádzalo tento obrat, vyvolalo vo verejnosti prudké diskusie. Kontroverzie sú podnecované predovšetkým polyvalentnými vzťahmi medzi Poliakmi a Židmi počas druhej svetovej vojny. Výskum zohľadňuje aj kontinuity a diskontinuity vizuálnej reprezentácie holokaustu v momente transformácie výkladu dejín. Integrálnou súčasťou projektu, pohybujúceho sa medzi vedou o výtvarnom umení a spoločenskými vedami, je metodologický príspevok k analýze vizuálnych diskurzov.

Hannah Maischein