Spomínanie na druhú svetovú vojnu v múzeách a pamätníkoch v Litve po roku 1989

Plánovaný výskumný projekt sa zaoberá vývinom muzeálnej prezentácie druhej svetovej vojny v kontexte historicko-politických zmien v Litve po osamostatnení od Sovietskeho zväzu. Jeho zámerom je odhaliť historicko-kultúrne symboly, ktoré v čase sovietskej vlády formovali verejný diskurz a vytvárali štátny kánon spomínania na "Veľkú vlasteneckú vojnu". So zmenenou kultúrou spomínania po roku 1989 stratilo pripomínanie druhej svetovej vojny historicko-politický potenciál a muselo ustúpiť témam, ktoré mali zjavne protisovietske zameranie a šírili predstavu Litvy ako obete. V súčasnosti sa druhá svetová vojna na štátnej úrovni tematizuje najmä v kontexte pripomínania holokaustu a nadobúda vizuálnu a materiálnu podobu výlučne na miestach, ktoré súvisia s masovým vraždením židovských občanov. Zreteľne sa tu prejavuje vizuálne miešanie naratívu obetí holokaustu, pre ktorý je príznačná emocionalizujúca a identifikačná didaktika, s naratívom litovských obetí sovietskeho teroru. Okrem aktuálneho, štátom podporovaného diskurzu je tu navyše prítomné pripomínanie vojny zo strany ďalších kolektívov (vojnoví veteráni, transnacionálne siete), ktoré majú vlastný vizuálny a rituálny charakter. Projekt venuje pozornosť aj muzeálnej prezentácii druhej svetovej vojny na oficiálnej historicko-politickej úrovni ako aj na úrovni neštátnej, sociálnej pamäte dnešnej Litvy.

Ektarina Makhotina