Muzealizácia spomínania

Druhá svetová vojna a nacistická okupácia v oblasti múzeí, pamiatok a pamätníkov vo východnej Európe

Diskusie pri príležitosti 60. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v roku 1945 naznačili, že druhá svetová vojna a prvé povojnové roky v mnohých európskych štátoch stále predstavujú jeden z najdôležitejších referenčných bodov kolektívneho spomínania ako aj politickej inštrumentalizácie histórie v jednotlivých národných štátoch. Diskusie o múzeách, historických výstavách a pamiatkach tu zohrávali podstatnú úlohu. Najmä v postkomunistických štátoch východnej Európy viedla potreba prispôsobiť muzeálnu prezentáciu skúseností vojny a povojnového obdobia zmeneným politickým pomerom k založeniu viacerých nových historických múzeí. Zároveň došlo k reinterpretácii mnohých starších pamätníkov; pamiatky, pripomínajúce okupáciu počas druhej svetovej vojny, sa vybudovali nanovo, prípadne boli odstránené.

Cieľom projektu je tematizácia a výskum špecifickej sémantiky, prezentačnej logiky a funkcií muzeálnych prezentácií, pamiatok a pamätníkov. V centre záujmu je problematika tvorby kolektívnych identít prostredníctvom symbolického jazyka, prípadne prostredníctvom procesov integrácie a vylučovania. Analýza si kladie najmä otázku, ktoré tendencie sú príznačné pre procesy univerzalizácie pamäte, respektíve partikularizácie spomínania na okupáciu v Európe. Treba tu rozlišovať medzi nadnárodnými prezentáciami okupácie, skúsenosťami koncentračných táborov, holokaustu a prekonávaním symbolov, rozdeľujúcich jednotlivé európske oblasti spomínania.

Medzinárodný tím mladých vedcov skúma tieto problémy v rámci viacerých projektov, venovaných Bielorusku, Litve, Poľsku, Rusku a Česku. Dve medzinárodné konferencie vytvárajú možnosť reflexie v celoeurópskom meradle.