Sprístupnenie Karpát. Štrukturálna politika štátu, spory o využívanie a ekologické zmeny horského regiónu v období štátneho socializmu 1945-1989

Význam Karpát pre východnú oblasť strednej Európy by sa dal porovnať s významom Álp pre jej západnú časť. Karpatský oblúk sa rozprestiera na 1 300 kilometroch od Českej republiky až po Rumunsko a člení tento priestor nielen zemepisne, ale ovplyvňuje aj životné prostredie a predstavy jeho obyvateľov.

Na rozdiel od Álp neboli procesy vnímania a osvojovania Karpát zatiaľ predmetom systematického výskumu. Túto medzeru projekt vyplňuje tým, že osvetľuje rozličné spôsoby ich rozvoj a využívania a z nich vyplývajúce dôsledky pre spoločnosť a životné prostredie v období socializmu. Kladie sa najmä otázku, či tieto procesy vykazujú špecificky socialistické charakteristiky, resp. či sa tu dá hovoriť o systémové rozdiely stierajúcich príznakoch moderny.

Cieľom projektu sú "otvorené regionálne dejiny", vychádzajúce z konštruktívneho charakteru priestoru a tematizujúce súvislosti prekračovaním regionálnych a národných hraníc. Príklad Karpát má preto prispieť jednak k výskumu doteraz málo zohľadňovaných aspektov východnej strednej Európy v období štátneho socializmu. Okrem toho projekt rozširuje aktuálne historiografické trendy dejín životného prostedia a inraštruktúry o doteraz zanedbávaný rozmer východnej strednej Európy.

Celkový projekt zahŕňa čiastkový postdoktorandský projekt o štrukturálnej politike Československa ako aj doktorandský projekt o využívaní vodnej energie v slovenských a rumunských Karpatoch. Okrem toho sa pripravuje pridružený projekt o dejinách Tatranského národného parku na univerzite v Bazileji. V blízkej dobe sa plánuje workshop, kde sa má diskutovať o predbežných výsledkoch výskumu a porovnávať ich s históriou Álp.