Národnostná politika Zväzu komunistov Bosny a Hercegoviny 1960-1974

Na konci druhej svetovej vojny komunisti založili Federatívnu ľudovú republiku Juhoslávia, pozostávajúcu zo šiestich republík. Každá z nich bola tvorená jedným nominálnym národom, napr. Slovinsko Slovincami. Výnimku tvorila iba Bosna a Hercegovina, kde okrem Srbov a Chorvátov žili slovanskí moslimovia. Ich národnostný štatút zostával dlho nejasný, až v rokoch 1961 – 1974 boli postupne uznaní ako šiesty juhoslovanský národ. Tento proces bol stredobodom národnostnej politiky Zväzu komunistov Bosny a Hercegoviny (ZKBaH), ktorý chcel moslimom priznať právo na sebaurčenie bez toho, aby sa narušila vratká rovnováha v interetnických vzťahoch medzi Srbmi, Chorvátmi a moslimami. ZKBaH bol navyše v tomto období konfrontovaný s rozličnými národnostnými požiadavkami týchto troch skupín. Národnostná politika ZKBaH rokov 1960 – 1974 bola v celej svojej komplexnosti zatiaľ preskúmaná len marginálne, a predkladaný dizertačný projekt ju preto tematizuje. Najdôležitejšími prameňmi sú materiály ZKBaH, napr. Výkonnej kancelárie či Komisie pre interetnické vzťahy.
 
Sevan Pearson