Vytváranie ekonomického poriadku a predstavy o hospodárskopolitickom usporiadaní Rakúsko-Uhorska v rokoch 1897–1910

Rakúsko-uhorská monarchia bola nezvyčajným a zároveň zaujímavým štátnym útvarom. Spájala v sebe prvky spolkového zriadenia s konfederačnými prvkami. Obe jej vo vnútropolitickej oblasti fakticky nezávislé polovice udržiaval spolu tenký zväzok spoločných oblastí, najmä zahraničnej politiky a obrany. Formálne bolo toto spoločenstvo prehlbované radom "paktov", to znamená na medzivládnych aktivitách spočívajúcich zvláštnych inštitúcií hospodárskej povahy. Patrili medzi ne colná a obchodná únia ako aj spoločná mena a emisná banka. V každodennej politickej praxi sa však tieto ustanovenia – spolu s otázkou financovania spoločných úloh – stali medzi oboma čiastkovými štámi predmetom sporov. Spoločný dohľad v ekonomických otázkach neexistoval.

Projekt hľadá odpoveď na dve otázky: aké praktické podoby vytvárania ekonomického poriadku boli výsledkom tohto inštitucionálneho rámca medzi ekonomickou integráciou a hospodárskopolitickou autonómiou na pozadí výrazných hospodárskych rozdielov a národnostných konfliktov v Habsburskej monarchii? A do akej miery tento rámec zodpovedal dobovým predstavám o dobrom ekonomickom a hospodárskopolitickom zriadení? Projekt vychádza z takého chápania inštitúcií, ktoré nezohľadňuje len ich spoločensko-regulatívne, ale aj subjektívne-intencionálne funkcie. Inštitúcie neovplyvňujú len spoločenské dianie, ale aj s ním korešpondujúce hodnotové predstavy súčasníkov. V tomto zmysle sa hospodárske dejiny čoraz väčšmi prelínajú s kultúrnymi dejinami. Predmetom záujmu nie je len reálny ekonomický výkon, ale aj mimoekonomické a nezamýšľané dôsledky istého rámca ekonomických inštitúcií. Pracovná hypotéza predkladaného projektu znie nasledovne: hoci boli inštitúcie Habsburskej monarchie – odhliadnuc od všetkých deficitov – stále výkonné, v predstavách súčasníkov o dobrom usporiadaní sa napriek tomu javili ako čoraz slabšie a nedostatočne legitimované. Pokiaľ ide o pramene, projekt bude skúmať jednak štátne archiválie, napr. materiály ministerstiev obchodu a financií, a jednak dobové zdroje súvisiace s ekonomikou a hospodárskou politikou, napr. tlače priemyselných zväzov, ktoré umožňujú analyzovať ich spory s reprezentantmi dualistického hospodárskeho zriadenia a oboma časťami monarchie.

Kvôli napätiu medzi spoločenskou integráciou na jednej strane a rozmanitosťou na druhej strane sa o federalizme často uvažovalo ako o možnom politickom riešení, ktoré však bolo nezlučiteľné s ekonomickými potrebami. Predkladaný dizertačný projekt, ktorý je súčasťou projektu Organizovanie rozmanitosti. Federalistické predstavy v Habsburskej monarchii v dlhom 19. storočí Skupiny vedeckého dorastu Emmy Noetherovej (Emmy Noether-Nachwuchsgruppe), je prísľubom rozšírenia relevantných poznatkov o ekonomicky zameraných diskusiách o existujúcom zriadení v Habsburskej monarchii ako aj o alternatívach dualizmu.
 
Björn Lemke