Zmeny v politike spomínania v okruhu nedobrovoľných migrantov v kontexte druhej svetovej vojny: Košice po roku 1989

Udalosti rokov 1938–1947 priniesli mestu Košice výraznú zmenu národnostnej skladby obyvateľstva, zapríčinenú niekoľkými vlnami nútenej migrácie. Po Viedenskej arbitráži a následnom obsadení mesta maďarským vojskom na jeseň 1938 najprv utiekla časť slovenských a českých obyvateľov; v roku 1944 bolo do koncentračných táborov deportované židovské obyvateľstvo; po skončení vojny boli následne vyhnaní, vymenení či inak dislokovaní mnohí Maďari a Nemci. Na sklonku 40. rokov 20. storočia tak boli Košice z hľadiska etnicity výrazne homogénnejšie, než pred začiatkom vojny.

Cieľom môjho výskumného projektu je skúmať pluralitu kultúr pamäti nedobrovoľných migrácií odohrávajúcich sa v Košiciach v období druhej svetovej vojny a krátko po nej. Kultúry pamäti chcem analyzovať tak na individuálnej, ako aj na inštitucionálnej úrovni, pričom nemožno opomenúť širší kontext lokálnych menšinových dejín a spomienkových praktík viazaných k druhej svetovej vojne. V rámci projektu sa pokúsim rekonštruovať vývoj politík pamäti v priebehu ostatných troch desaťročí. Na základe interview so svedkami a so zúčastnenými aktérmi tohto diania, ako aj s použitím ďalších dostupných materiálov, sa pokúsim osvetliť napätia a dilemy, ktoré vývoj politík pamäti charakterizujú. Štúdium transformácie kultúr pamäti sa zameria na tri základné (a do značnej miery prepletené) roviny: 1) individuálna pamäť (“pamäti”) a naratívy tradované v rodinách zasiahnutých nedobrovoľnou migráciou; 2) kultúry pamäti vzťahujúce sa k jednotlivým etnicky vymedzeným komunitám a ich organizáciám; 3) oficiálny historický naratív tak, ako sa odráža v oficiálnej politike mesta, v činnosti verejných inštitúcií a v podobe verejného priestoru.

Hlavné výskumné otázky:

Ako si rodiny zasiahnuté nútenou migráciou v období 1938-1947 spomínajú na život v Košiciach či mimo nich v tomto období? Do akej miery a v akej forme je táto pamäť odovzdávaná mladším generáciám?

Akú rolu zohrávajú občianske organizácie pri formovaní a podpore jednotlivých kultúr pamäti?

Ako sa za posledných 30 rokov vyvíjala oficiálna politika mesta týkajúca sa udržovania pamäti, ochrany pamiatok a správy kultúrnych inštitúcií? Aké významy a odkazy vysielajú verejné inštitúcie a verejný priestor vôbec?

Adam Gajdoš