Transformácia spomínania na nútenú migráciu počas druhej svetovej vojny na lokálnej úrovni. Miesta, témy a aktéri v socialistických priemyselných mestách po roku 1989

Projekt financovaný Poverencom spolkovej vlády pre kultúru a médiá (Der Beauftragter der Bundesregierung für Kultur und Medien, BKM) skúma zmeny lokálnych kultúr spomínania po systémovej transformácii po roku 1989 na príklade vybraných postsocialistických miest.

Projekt hľadá odpoveď na otázku, ako spolu súvisia spomienky rozličných lokálnych spoločenských skupín, týkajúce sa  migrácie počas druhej svetovej vojny. Dominujú spomienky istých spoločenských skupín, resp. interpretácia dejín istej „skupiny migrantov“?

Vybrané stredoeurópske priemyselné mestá Hoyerswerda, Ústí nad Labem, Košice a Łódź sú charakteristické tým, že boli centrami migračných pohybov, to znamená prílivu a odlivu veľmi heterogénnych skupín obyvateľstva, migrujúceho z rozličných príčin a s rozličnou motiváciou. Zaraďujú sa sem útek, nútené migrácie počas druhej svetovej vojny, napr. nútené práce, deportácie Židov a iných skupín, odsun po druhej svetovej vojne a usídľovanie odsunutých, ale aj migrácia za prácou najmä v dôsledku socialistických industrializačných procesov. 

Východiskom a pozadím analýzy, ktorá sa najskôr venuje motiváciám spomínania lokálnych aktérov, sú po roku 1989 vznikajúca pluralitná a demokratická mestská societa, resp. dnes prekonané historické (veľké) príbehy z doby reálneho socializmu: dá sa hovoriť o konkurencii spomienok na rozličné vojnou vynútené migrácie? Ako spolu súvisia napr. spomienky na osudy odsunutých Nemcov a pripomínanie osudov nútene nasadených v mestskom a regionálnom priestore? Prekrývajú ich spomienky na masovú migráciu za prácou v období štátneho socializmu a s tým súvisiace procesy urbanizácie?

Vychádzajúc z koncepcie „pamäť ako politika“, budú predmetom komparatívnej analýzy prevládajúce spomienky na lokálnej úrovni pôsobiacich aktérov, napr. miestnych strán, združení migrantov a iných spolkov, (občianskych) iniciatív ako aj mestských inštitúcií ako magistráty, múzeá a archívy. Výskum sa sústreďuje na konkrétne spory o „správne“ spomínanie na vojnou vynútené migrácie po roku 1989 ako aj na ďalšie migračné procesy na lokálnej úrovni priemyselných miest, v ktorých aktivita vychádzala z rozličných mocenských zdrojov. V centre analýzy sa preto nachádzajú mediálne sprostredkované kolektívne akty spomínania (pamätné podujatia, verejné prejavy, písomné dokumenty, výstavy).

Nakoniec je potrebné preskúmať interakcie medzi lokálnymi skupinami spomínania v rámci občianskej spoločnosti, mestskými ustanovizňami a individuálnymi aktérmi. To umožňuje opis stratégií a kalkulácií sprevádzajúcich konštrukcie spomínania v postsocialistických spoločnostiach aj mimo spoločenského kontextu a reálnych mocenských pomerov. Do akej miery sa na lokálnej úrovni odrážajú celonárodné „veľké“ diskusie o procesoch (nútenej) migrácie? Vytvárajú sa v mestách aspoň čiastočne „nezávislé“ formy spomínania? Hypotéza znie, že v spomínaní na lokálnej úrovni po roku 1989 dominujú špecifické skúsenosti útlaku a utrpenia z čias komunizmu.

Cieľom komparatívne zameraného projektu sú štyri štúdie: predmetom analýzy budú mestá Hoyerswerda (K. Erik Franzen), Ústí nad Labem (Frauke Wetzel), Košice (Adam Gajdoš) a Łódź (Ulrike Lang).

K. Erik Franzen