Národ a trieda v pamäti mesta. Transformácia kultúry spomínania v Lodži po roku 1945

Systematický rozvoj mesta Lodž na centrum textilného priemyslu v strednej Európe sa začal po roku 1820. Nasledujúci ekonomický rozmach a razantný rast obyvateľstva prispeli k mýtizácii mesta ako „Manchestru Východu“.

Roku 1899 Władysław Reymont zvečnil Lodž v románe Zasľúbená krajina, od ktorého sa odvíjala jeho neskoršia zlá povesť. Priemyselný rozvoj Lodži znamenal zároveň začiatok etnickej a spoločenskej diverzifikácie mestskej spoločnosti, združujúcej Poliakov, Nemcov, Židov, Rusov, resp. podnikateľov, robotníkov a úradníkov. Tento proces skončil po nemeckej okupácii a zriadení geta Litzmannstadt. Zloženie obyvateľstva sa definitívne zmenilo v dôsledku vyháňania, násilného sťahovania a deportácií, resp. likvidácie Židov.

Interpretácia histórie a kultúry spomínania v niekdajšom multietnickom meste Lodž vychádzala po roku 1945 z kategórií národ a trieda, ktoré boli neustále vo zvláštnom, hoci meniacom sa vzťahu. V čase existencie Poľskej ľudovej republiky sa multietnická minulosť predvojnovej Lodži buď zamlčiavala, alebo mala dokumentovať marxistické triedne protiklady tým, že sa konštruovali národné antagonizmy. Po príklone k multietnickému dedičstvu mesta po roku 1989 sa začal opäť zdôrazňovať „meštiansky étos podnikateľa“. Budovanie pozitívnej lokálnej identity Lodži, dovolávajúcej sa (idealizovaného?) obrazu tolerantnej, multikultúrnej kapitalistickej spoločnosti na prelome 19. a 20. storočia, napokon viedlo k tomu, že sa z neho stali prvky vytvárania imidžu a mestského marketingu.

Dizertačný projekt analyzuje tento meniaci sa pohľad na národnosť a triedu po roku 1945 na príklade vybraných miest pamäti mnemotopu Lodž. Tým sa do centra pozornosti dostávajú jednak spomienkové toposy, ktoré pomáhajú vysvetliť zmeny spomínania – národná homogenita, resp. etnická diverzita; triedny boj, resp. revolúcia, tolerancia a spoločenstvo; pauperizácia, resp. súkromná dobročinnosť; „masa“ resp. indivíduum; robotnícka česť, resp. podnikateľský duch. Miesta pamäti sú na druhej strane chápané aj ako priesečníky lokálnych, národných a globálnych diskurzov a záujmov spomínania.

Z tohto dôvodu sa pozornosť upriamuje na štátnych a súkromných nositeľov spomienok a ich špecifických zámerov vnútri i mimo mesta. Projekt preto presahuje lokálny kontext a sľubuje rozšíriť poznanie o fungovaní procesov interetnickej a medziinštitucionálnej transmisie spomínania.

Ulrike Lang