Židovské reprezentácie holokaustu v Československu po roku 1945

Medzi štátnym tabu a židovským záväzkom pripomínať: dizertačný projekt sa zaoberá „židovským“ spomínaním na druhú svetovú vojnu a holokaust. Meniace sa možnosti, formy a hranice tejto menšinovej kultúry spomínania v prostredí komunistického štátu sú skúmané v relatívne dlhom časovom rozmedzí, od roku 1945 až do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia. Týmto spôsobom vyniknú sémantické kontinuity a zmeny ako aj diskurzívne pravidelnosti a zlomy: aký bol vzťah medzi štátnou inštrumentalizáciou dejín zo strany socialistického Československa, kultúrou spomínania väčšinovej spoločnosti a spomienkami Židov? V čom sa prelínali a čím sa odlišovali antifašistický a bojovný obraz dejín a dlho nenápadné vyrovnávanie sa československých Židov s holokaustom – a najmä: dajú sa medzi nimi nájsť vzájomné referencie a závislosti?

Zvolený prístup chce doplniť analýzu kultúr spomínania, ktorá často postupuje v zmysle politických dejín, o „sociálne dejiny spomínania“ (Peter Burke), ktoré by zohľadnili rozličné „spoločenstvá spomínania“, ktoré sú navzájom zároveň v kontakte i v konflikte.

Peter Hallama