Nobilitácie a povyšovanie do šľachtického stavu rakúskeho cisárstva v kabinetnej kancelárii za vlády Františka Jozefa (1849–1916)

Dizertačný projekt Collegia Carolina v rámci výskumného projektu Cisárov písací stôl: miesto politických rozhodnutí habsburskej monarchie? František Jozef I. a jeho kabinetná kancelária

Projekt je za nemeckú stranu financovaný  z prostriedkov Deutsche Forschugsgemeinschaft (DFG).

Marion Dotterová

Dizertácia je venovaná veľkej oblasti šľachty v habsburskej monarchii. Tematicky stoja v popredí nobilitácie, teda udeľovanie šľachtických titulov, renobilitácie, teda obnovovanie a rekonštrukcia šľachtického statusu ako aj povyšovanie do šľachtického stavu, teda vzostup v šľachtickej hierarchii. Štúdia sa sústreďuje na tieto procesy v kabinetnej kancelárii v období od druhej polovice 19. až do začiatku 20. storočia. Otázky, kto sa smie stať súčasťou šľachty a byť v rámci tejto sociálnej štruktúry povyšovaný, mala pre cisára Františka Jozefa veľký význam. Potom, čo sa musel vzdať mnohých reálnopolitických  kompetencií v prospech vlády a parlamentu, si nárokoval rozhodovacie právomoci aspoň na tomto politickom poli. na skúmanie spôsobu, akým vládca riadil túto symbolickú politiku, sú v práci využívané koncepcie lojalít a sociálneho kapitálu.

Dizertačný projekt najskôr štatisticky vyhodnotí zmeny a vývin na tomto politickom poli počas vlády cisára Františka Jozefa. Jednotlivé procesy budú následne skúmané nástrojmi sémantickej analýzy, pričom sa odhalia väzby medzi žiadateľmi a inštitúciou. Pramennú bázu predstavuje popri kabinetnej kancelárii Šľachtický archív cisárskeho ministerstva vnútra, čím sa odkryje inštitucionálna previazanosť spolupráca na lokálnej a štátnej úrovni, v dôsledku ktorej sa udeľoval šľachtický titul. Konkrétne príklady sa týkajú predovšetkým severotalianskych provincií habsburskej monarchie.